Cirkevná osemsmerovka

Zmeňte obtiažnosť:

Vysvetlivky k jednotlivým pojmom v osmisměrke:

  • kadidelnica: Kadidelnica (latinsky turibulum či thuribulum) je kresťanské vykuřovadlo, prenosná kovová nádoba opatrená otvormi a vekom a zavesená zvyčajne na troch reťaziach s držadlom. Ide o obradný predmet používaný od raného stredoveku, doložený už v 2. polovici 2. storočia v katakombách pri pohreboch. V liturgii sa objavuje asi od 6. storočia. Užívá ju kňaz alebo jeho pomocník (miništrant) počas bohoslužieb a ďalších cirkevných obradov, k posvätnému očištění – okuřovaní osôb a vysväcovaní chrámov, ich oltárov, sôch a ďalších predmetov. Do nádoby sa vkladá kovová miska s rozžhaveným dreveným uhlím alebo samozápalnými briketami. Na uhlie sa sype kadidlo – vonná živica, ktorá sa uchováva v tzv. loďke.
  • kropenka: Kropenka je nádoba na svätenú vodu, ktorá má zvyčajne tvar misky. Používa sa v rímskokatolíckej cirkvi a niektorých ďalších cirkvách (nie však v gréckokatolíckej cirkvi ani v pravoslávnej cirkvi) a obvykle býva umiestnená pri vstupe do kostola, aby si v nej veriaci mohli namočiť prsty pred pokrížovaním. Malé kropenky sa niekedy nachádzajú aj v súkromných domoch.
  • konvičky: Pri katolíckej omši sa používa dvojica malých liturgických konvičiek na podnose, jedna z nich slúži na vodu (môže byť označená písmenom A podľa latinského aqua, prípadne je bez označenia) a druhá na víno (s písmenom V ako vinum). Kňaz si z nich počas bohoslužby nalieva víno a vodu do kalicha. Potom sa modlil žalm 26,6, začínajúci slovom lavabo, a opláchol si prsty vodou z väčšej konvičky, ktorú mu miništrant na ruky nalial. Na utretie rúk mu slúži malý uterák, ktorým boli konvičky prikryté. Celý úkon sa latinsky nazýval lavabo, čo sa metaforicky prenieslo aj na tento uterák lavabo. Od roku 1968 je obrad zjednodušený a kňaz sa modlí Žalm 51,4, prosbu o odpustenie svojich previnení pred vlastnou obetou. Liturgické konvičky sú obyčajne sklenené, výnimočne mohli byť zhotovené z drahého kovu, napríklad zo pozláteného striebra, ale aj z cínu alebo mosadze. Väčšia konvička na opláchnutie rúk je spravidla kovová.
  • loďka: Loďka (latinsky navicula) je v liturgii nádobka určená na prechovávanie kadidla, ktoré kňaz dosypáva do kadidelnice. Tradične mávali loďky podobu lodného trupu, teraz je ich tvar často kruhový. Počas bohoslužieb nosí loďku s lyžičkou miništrant nazývaný navikulár.
  • krstiteľnica: Krstiteľnica je nádrž alebo nádoba so svätenou vodou, používaná v kresťanských chrámoch na sviatosť krstu. Obsahuje svätenú vodu, ktorou je človek pokrstený a krstom sa stáva kresťanom.
  • luminum: Biela sobota (latinsky sabbatum sanctum, magnum či luminum – tj. svätá, veľká alebo svetlá, svetelná) je v liturgickom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa - druhý deň veľkonočného tridua. Pripomína deň, kedy Ježiš ležal v hrobe.
  • ciborium: Termín ciborium pochádza z gréckeho slova kiborion. Je to liturgická nádoba používaná v Katolíckej cirkvi a v cirkvách majúcich Eucharistiu na uchovávanie premenených (konsekrovaných) hostií – teda Eucharistie. V ranokresťanskej dobe sa používali schránky z dreva, slonoviny, pálenej hliny, textilu či obyčajného kovu so smaltovanou výzdobou, zhodné s pyxidami, počeštené 'puška'. Od neskorého stredoveku (15. storočia) je tvar ciboria podobný kalichu, ale samotná nádoba (kupa, latinsky cuppa) má väčší objem a je opatrená vekom. Na vrchole veka je veľmi často úchytka s krížikom. Ako materiál kupy je v rímsko-katolíckej a gréckokatolíckej cirkvi povinný drahý kov, najčastejšie striebro na vnútorných stenách pozlátené.
  • abak: Abakus, alebo Abak je súčasť liturgického vybavenia kostola. Ide o stolík, určený na prípravu vecí na svätú omšu, býva umiestnený v presbytáriu v blízkosti oltára. Najčastejšie sa nachádza pri stene na epištolnej strane chrámu. Môže na ňom byť ľanová látka a býva obsluhovaný akolytmi alebo miništrantmi. Môže sa na ňom nachádzať chlieb a víno pred premenením, miska, pateny, konvičky a uterák na lavabo atď. Hostie pre veriacich môžu byť počas bohoslužby uložené v cibóriu alebo pyxide.
  • diakon: Diakon či jáhen (z gréckeho διάκονος diakonos, služobník, alebo tiež čašník) je v kresťanských cirkvách označenie pre povereného človeka, ktorý vykonáva službu charitatívneho a administratívneho charakteru, aktívne sa podieľa na bohoslužbách, predčítava posvätné texty, vyučuje náboženstvo a podobne. Na svoj úrad musí byť vysvätený. V katolíckej, pravoslávnej, anglikánskej, starokatolíckej a husitskej cirkvi je diakonát prvým stupňom sviatosti svätenia.
  • navikulár: Navikulár alebo zriedkavejšie naviculár (latinsky navicularius) je miništrant, ktorý počas bohoslužieb nosí loďku s kadidlom. Pri vstupnom sprievode ide vpravo od navikulára turiferár nesúci kadidelnicu a až za nimi krucifer s procesným krížom.
  • celebrant: Celebrant (z lat. celebrare oslavovať, sláviť) je označenie pre kňaza slúžiaceho omšu. V Rímskokatolíckej cirkvi je po Druhom vatikánskom koncile možné, aby jednu omšu spolu slúžilo (koncelebrovalo) zároveň viac kňazov (čo bolo predtým vyhradené len výnimočným príležitostiam) – títo kňazi sa potom označujú ako koncelebranti, pričom jeden z nich je hlavný celebrant spoločnej koncelebrácie. Na kresťanskom Východe bola koncelebrácia naopak bežným javom.
  • palla: Palla (niekedy tiež pala) je zdobený ľanový štvorček vystužený lepenkou, ktorým sa pri omši prikrýva kalich s omšovým vínom (krvou Pána), aby doň nespadli nejaké nečistoty alebo hmyz. Vyvinula sa zo zadnej časti korporálu a používa sa v rímskokatolíckej cirkvi a v luteránskych cirkvách.
  • hostia: Hostia (z lat. hostia obeť, obetné zviera) označuje v kresťanskej tradícii chlieb pripravený na slávenie eucharistie. Väčšina liturgií potom označuje hostiu po premenení ako „telo Kristovo“, medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami nepanuje zhoda ohľadom spôsobu prítomnosti Krista pri slávení eucharistie.
  • presbytérium: Kňaziště čiže presbytérium (z latinského presbyterium), niekedy tiež chór, je časť priestoru kresťanského kostola či katedrály, ktorá je vyhradená pre kňazov.
  • pyxida: Pyxida (alebo repositorium či kustódia) je liturgická nádoba používaná v katolíckej cirkvi na uchovávanie premenenej (konsekrovanej) väčšej hostie počas doby, kedy je vystavená v monštrancii. V pyxide je hostia umiestnená v lunule, čo je svorka zo vzácneho materiálu (často zlatá a zdobená) v tvare horizontálne položeného polmesiaca a slúži na uchytenie hostie v monštrancii. Pyxida je vyrobená zo vzácneho materiálu, má väčšinou tvar kruhovej skrinky postavenej na nohe a na jej vrchole býva zvyčajne krížik. Vnútro skrinky je pozlátené a v spodnej časti sú koľajnice, do ktorých sa vkladá lunula s premenenou hostiou. Pyxida s premenenou hostiou je uložená vo svätostánku v kostole. Pre zdôraznenie úcty k Eucharistii môže prázdnu nádobu uchopiť iba kňaz, diakon alebo akolyta.